Aká je skutočná cena oblečenia, ktoré nosíme? Stojí tričko z organickej bavlny vážne iba stovku? A aký je príbeh tradičného textilného bavlneného vlákna?
Skutočná hodnota vecí sa len zriedka kedy dá explicitne určiť. Život ale nie je vedecký experiment, a tak namiesto explicitnosti stačí aspoň približná hodnota, hodnota, ktorá dáva zmysel. Módny priemysel je vo väčšine prípadov postavený na modeli, ktorý funguje snáď už od počiatkov ľudstva. Rozvojový svet poskytuje tomu rozvinutému extrémne nízku cenu pracovnej sily, ktorá tým pádom do ceny finálneho produktu nie je realisticky započítaná. A tak stojí tričko z organickej bavlny v obľúbenom diskonte necelú stovku.
Na ilustráciu môže poslúžiť príbeh bavlny. Tá sa pôvodne pestovala a spracovávala v mieste svojho pôvodu, teda predovšetkým v Číne a Indii, kde končili aj všetky zisky. Bavlna bola v 16. storočí jedným z najdôležitejších svetových obchodných artiklov a používala sa aj ako cenné barterové platidlo. Africkí vládcovia napr. považovali pestré bavlnené látky „Made in India“ za extrémne atraktívne a neváhali ich vymieňať za svojich občanov, ktoré predávali európskym kolonizátorom ako pracovnú silu na americké plantáže. Kolonizátorské mocnosti veľmi skoro pochopili, že je potrebné získať plnú kontrolu nad know-how spracovania bavlny, a to jeho presunutím na európsky kontinent a degradáciou kolonizovaných ekonomík na obyčajných dodávateľov surových materiálov. Počas niekoľkých desaťročí tak majstrovsky transformovali globálne obchodné reťazce. Kolonizované ázijské krajiny dodávali materiál, európske veľmoci vytvárali pridanú hodnotu, ktorú potom vymieňali za pracovnú silu z Afriky, a na americkom kontinente sa medzitým budovalo najväčšie laboratórium na pestovanie, spracovanie a distribúciu bavlny na svete.
V 21. storočí akoby sa bavlnené koleso otočilo o trochu späť. Potom čo sa z „Made in India“ stalo „Made in Great Britain“ došlo k ďalšiemu veľkému skoku, a tak na všetkých tričkách nielen z obľúbeného diskontu, ale v podstate z akéhokoľvek nadnárodného veľkovýrobcu odevov nájdete nápis „Made in India/Bangladesh/China “. Namiesto know-how oceňovaným africkými vládcami sú ale dôvodom nízke náklady, oceňované európskymi a americkými predajcami. Podľa ekonomických princípov sa skrátka výroba presunula tam, kde je najlacnejšia. A hodnota ľudskej práce ako by sa v textilnom vzorci niekam stratila, respektíve priblížila sa nule.
Skutočná hodnota vecí sa len zriedka kedy dá explicitne určiť.
Skutočná hodnota vecí, ale musí dávať zmysel.