Skutočná hodnota

Aká je skutočná cena oblečenia, ktoré nosíme? Stojí tričko z organickej bavlny vážne iba stovku? A aký je príbeh tradičného textilného bavlneného vlákna?

Skutočná hodnota vecí sa len zriedka kedy dá explicitne určiť. Život ale nie je vedecký experiment, a tak namiesto explicitnosti stačí aspoň približná hodnota, hodnota, ktorá dáva zmysel. Módny priemysel je vo väčšine prípadov postavený na modeli, ktorý funguje snáď už od počiatkov ľudstva. Rozvojový svet poskytuje tomu rozvinutému extrémne nízku cenu pracovnej sily, ktorá tým pádom do ceny finálneho produktu nie je realisticky započítaná. A tak stojí tričko z organickej bavlny v obľúbenom diskonte necelú stovku.

Na ilustráciu môže poslúžiť príbeh bavlny. Tá sa pôvodne pestovala a spracovávala v mieste svojho pôvodu, teda predovšetkým v Číne a Indii, kde končili aj všetky zisky. Bavlna bola v 16. storočí jedným z najdôležitejších svetových obchodných artiklov a používala sa aj ako cenné barterové platidlo. Africkí vládcovia napr. považovali pestré bavlnené látky „Made in India“ za extrémne atraktívne a neváhali ich vymieňať za svojich občanov, ktoré predávali európskym kolonizátorom ako pracovnú silu na americké plantáže. Kolonizátorské mocnosti veľmi skoro pochopili, že je potrebné získať plnú kontrolu nad know-how spracovania bavlny, a to jeho presunutím na európsky kontinent a degradáciou kolonizovaných ekonomík na obyčajných dodávateľov surových materiálov. Počas niekoľkých desaťročí tak majstrovsky transformovali globálne obchodné reťazce. Kolonizované ázijské krajiny dodávali materiál, európske veľmoci vytvárali pridanú hodnotu, ktorú potom vymieňali za pracovnú silu z Afriky, a na americkom kontinente sa medzitým budovalo najväčšie laboratórium na pestovanie, spracovanie a distribúciu bavlny na svete.

V 21. storočí akoby sa bavlnené koleso otočilo o trochu späť. Potom čo sa z „Made in India“ stalo „Made in Great Britain“ došlo k ďalšiemu veľkému skoku, a tak na všetkých tričkách nielen z obľúbeného diskontu, ale v podstate z akéhokoľvek nadnárodného veľkovýrobcu odevov nájdete nápis „Made in India/Bangladesh/China “. Namiesto know-how oceňovaným africkými vládcami sú ale dôvodom nízke náklady, oceňované európskymi a americkými predajcami. Podľa ekonomických princípov sa skrátka výroba presunula tam, kde je najlacnejšia. A hodnota ľudskej práce ako by sa v textilnom vzorci niekam stratila, respektíve priblížila sa nule.

Skutočná hodnota vecí sa len zriedka kedy dá explicitne určiť.

Skutočná hodnota vecí, ale musí dávať zmysel.

1. Nie sme udržateľní, sme zodpovední

Rovnako ako vy sme unavení z toho, ako sú dnes všetci udržateľní. Čo to vlastne znamená, udržateľnosť? Ako sa to meria? 100% láska? Áno. 100% udržateľnosť? Ilúzie. Udržateľnosť je pre nás termín bez obsahu. Zodpovednosť je pre nás termín, ktorému rozumieme, a podľa ktorého sa riadime. Každá časť nášho výrobného a predajného reťazca je pre nás dôvodom na zlepšovanie. Každý zákazník je pre nás zodpovednosťou, ktorú s láskou a radosťou plníme.

2. Veríme prírodným materiálom

Veríme, že naše telo si zaslúži to najlepšie a planéta tiež. Organická bavlna, hodváb a kašmír sú 3 základné materiály, s ktorými pracujeme. Do nášho sortimentu sa snažíme postupne pridávať ďalšie inovatívne biomateriály, ktoré sú šetrné k prírode a ľudskému telu.

3. Používame 100% materiály

Nič nie je 100%, ale 100% materiály sa recyklujú oveľa ľahšie ako kombinácia rôznych materiálov. Obyčajné bavlnené tričko, ktoré je vyrobené z nekvalitnej bavlny a vylepšené prímesou napr. elastanu, je oveľa zložitejšie zrecyklovať ako 100% bavlnené tričko. My používame 100% materiály vysokej kvality, do ktorých nie je potrebné pridávať ďalšie syntetické prvky. Tieto materiály sú ideálne na recykláciu.

4. Ak používame syntetické materiály, potom vždy recyklované.

Už vieme, že nič nie je 100%, a tak je niekedy nutné použiť syntetický materiál, inak by sme vytvorili produkt s takými vlastnosťami, že by ho nikto nenosil. A takýto produkt je plytvanie zdrojmi. Pokiaľ ale používame syntetický materiál, potom vždy recyklovaný, aby sme minimalizovali nutnosť výroby nových umelých vlákien.

5. Vyrábame lokálne

Nechceme prispievať k nezmyselným globálnym transportným cestám, keď jedno tričko preputuje tri rôzne kontinenty, než sa dostane k svojmu majiteľovi. Lokálna pre nás neznamená nutne výrobu v krajine, kde sídlime. Bavlnené vlákno nerastie na Vysočine a kašmírska koza nebehá po dvore na Malej Strane. Výrobou v Ulaanbaatare podporujeme lokálny biznis a bojujeme proti vývozu surového kašmíru čínskymi priekupníkmi, ktorí ho potom zmiešajú s vlnou a vydávajú ho za 100% kašmír. Výroba v Portugalsku nám dáva možnosť využívať moderné technológie v továrňach, ktorých produkcia je postavená na zodpovedných princípoch a skúsenosti s biomateriálmi. Výroba v Čechách je ideálna pre naše limitované kolekcie, nad ktorými je nutný priamy dohľad.

6. Budujeme cirkulárnu ekonomiku

Je pre nás absolútne zásadné zbúrať lineárny princíp masovej produkcie: vyrobiť - využiť - zahodiť. Namiesto toho chceme, aby všetko, čo vyrobíme, bolo používané čo najdlhšie. Podporujeme predaje z druhej ruky a plánujeme vytvoriť obchod s JUSTLOVE použitým oblečením, participujeme na swap eventoch a premýšľame o vytvorení JUSTLOVE požičovne. Všetko oblečenie, ktoré vyrobíme, posielame na recykláciu na textilné vlákna. Chceme, aby sa s prírodným bohatstvom zaobchádzalo s úctou a rešpektom, chceme zmeniť linearitu na cirkularitu a nastaviť princíp: vyrobiť – užiť – zreycklovať.

7. Inovujeme prostredníctvom technológií

Keď milujete prírodu, neznamená to, že nemôžete milovať technológie. Technológie sú pre nás fascinujúcim svetom, ktorý nám umožňuje urobiť reálny svet módneho priemyslu lepší. Pre design našej limitovanej hodvábnej kolekcie sme po prvýkrát použili 3D vizualizácie. Tie umožnia odstrániť chyby strihu ešte predtým, než sa fyzicky strihne do látky. Odpadne tak nutnosť vytvárať sety prototypov a spotrebovávať množstvo materiálov a energie. Ďalšími oblasťami, do ktorých investujeme je recyklácia, tvorba inovatívnych materiálov a rozvoj AI technológií, ktoré sa používajú napr. na tvorbu tzv. virtuálnych kabínok. Tie simulujú, ako by daný kus oblečenia vyzeral priamo na vašej postave.